Len tak prosto ako na kameni
potkne sa vše človek o slovo.
Nie z páperia, ani z morskej peny . . .
Stopu jeho cítiť olovom. 

Pribíjalo, lámalo sa v ohni
pripálilo vlasy za živa.
I vybuchlo. No tam kdesi pod ním
poznania sú husté pradivá . . . 

Nepoložiť, nepoložiť krížom
nad mlčanie lávku hlasitú.
Najprv nechať dozrieť ako víno –
a potom ho čisté vydýchnuť.