* 21. 2. 1940 Ratkovské Bystré (okres Revúca)
Ondrej Nagaj, básnik, autor literatúry pre deti, stredoškolský profesor, vydavateľský pracovník, redaktor, literárny kritik a recenzent, sa narodil 21. februára 1940 v Ratkovskom Bystrom v okrese Revúca.
Po maturite na Jedenásťročnej strednej škole v Tornali (1957) študoval odbor slovenčina a ruština na Filozofickej fakulte UK v Bratislave (1957 – 1962).
Bol učiteľom na základnej škole v Hostoviciach, na Strednej všeobecnovzdelávacej škole v Tornali (1965 – 1969), na Strednej pedagogickej škole v Turčianskych Tepliciach (1969 – 1985), vedúcim redaktorom pôvodnej umeleckej tvorby vo Vydavateľstve Osveta v Martine (1985 – 1992), potom opätovne pôsobil na Strednej pedagogickej škole v Turčianskych Tepliciach (od 1992), kde žije doteraz. Pôsobí ako profesor na Prvom slovenskom literárnom gymnáziu v Revúcej.
Knižne debutoval básnickou zbierkou Verše na pni (1966), ktorá je – s druhou zbierkou Hlboko doma (1973) – predznamenaním jeho ďalšieho literárneho smerovania od ľúbostnej lyriky cez prírodné motívy až po reflexívnu poéziu domova, ľudských vzťahov, opätovným návratom k ľúbostnej lyrike. Zbierky Krajina človeka (1979) a Prekrývanie tvárí (1981) potvrdzujú úspornosť vo vyjadrovaní a originálnosť metafory, v druhej z nich strieda harmóniu konfrontácia konzumného životného štýlu s tradičnými duchovnými hodnotami. V lyricko-reflexívnom pásme Nebudem už zlý (1986) vyjadruje obavu nad deformovanými ľudskými vzťahmi, na to nadväzuje v zbierke Šiel učiteľ poza školu (1989) s poetickými obrázkami z pedagogickej praxe. Zbierka Darované súkromie (1994) prestavuje básne venované kultúrnym a literárnym osobnostiam ako poďakovanie za ich pozitívne pôsobenie na jeho tvorbu. Nenechajte ma na pokoji (1995), Aj kameň dušu má (1997), Aj kalina je kvet, Aj Kajku láka let (obe 2000) sú pokračovaním predchádzajúcej básnickej línie, ktorú harmonicky obohacuje o aktuálne motívy. Ďalšie básnické zbierky: Aj kat si poplače (2001), Kaluž je more (2005), Píšem si namiesto Teba (2007) a Zastavenie (2008). Deťom venoval leporelá Kde spí hnedé vajíčko? (1987), Kamaráti na dvore (1995), Kamaráti z lesa (1999), zbierku krátkych básničiek, rečňovaniek a hádaniek Mám básničku na jazýčku (1988), veršovanú knižku Od čoho má slnko kľúče, leporelo Kamaráti na lúke (obe 2005), knihu básní pre deti Veršíky o zvieratkách (2009), publikácia Hádanky (2006), a Básničkové pochúťky alebo pochúťkové básničky (2014). Vydal aj súbor satirických epigramov Posmešníky (2006).
